Tringelt, dýško, sprepitné, tips…
Tento článok píšem priatelia, aby som priblížil barovým hosťom pohľad na túto tému z druhej strany baru. Čašníci a barmani sa stretávajú vo svojej práci s najrôznejšími typmi hostí, sú takí, čo tringelt dávajú automaticky, aj keď je obsluha nepríjemná a sú aj takí, ktorým môžeme zniesť aj modré z neba a nechajú nás, aby sme pohľadali kolegu lebo on možno má ten jeden cent, ktorý ešte treba vydať. Týmto textom, ale nechcem nikoho vyzdvihovať ani haniť.
Ako to teda je?
- „Tringelt nedávam, lebo ten čašník predsa má svoj plat.“ Áno, je pravda, že obsluha, barmani aj kuchári majú svoj plat, žiaľ celý systém je už roky nastavený tak, že sa s tým tringeltom trochu aj ráta. A celé to začína už od cien nápojov, tie sú v zahraničí nepomerne vyššie aj napriek tomu, že suroviny sú tam často lacnejšie ako u nás. V mnohých iných krajinách je dokonca tringelt pripočítaný priamo na účte, keď platíte a nie je to žiadna symbolická sumička, ale často 20% ceny za nápoje a jedlo.
- „Prečo by som mal nechať sprepitné, mne v práci nikto nedáva sprepitné.“ Obsluha hostí je služba a tá vždy nie je rovnaká, aj keď budem ostrihaný rovnako, určite budem mať príjemnejší deň ak bol holič milý a nezastrihol mi do ucha. Ak je služba dobrá a som s ňou spokojný, rád nechám tringelt aj kaderníčke alebo manikérke (nieže by som ju navštevoval.)
- „Dýška nenechávam, aj tak si ich potom vezme majiteľ.“ Už som sa s takou praxou stretol aj ja, ale v dnešnej dobe je to krajne nezvyklé a nič vám nebráni sa na to obsluhy opýtať ak máte také podozrenie. Kolegovia čašníci a barmani, týmto na vás apelujem, ak váš majiteľ niečo také robí, kopnite ho do riti, nech sa gastro, čo najskôr zbaví takých ľudí.
Slovenský tringeltový paradox
Existuje jeden paradox, ktorý je dosť vypuklý hlavne u nás. V praxi často platí, že čím drahší je podnik, tým nižšie platy majú čašníci. Tu sa to žiaľ celé opiera práve o tringelt, majiteľ snobskej reštaurácie, vie, že stále nájde dostatok personálu za minimálny plat, lebo jeho hostia ten plat znásobia tipmi. A na opačnom póle, majiteľ podniku, čo má nízke marže na nápojoch a jedle, platí svojich zamestnancov lepšie ako mnohé snobské reštiky, kde si malého bažanta dáte za 4 eurá.
Ide o princíp
Priatelia, aby som to nejako zhrnul. Nejde ani tak o to či necháte obsluhe 20% alebo pár centov, ale je pekné nechať niečo aspoň symbolicky. Vám 30 centov chýbať nebude a verte mi, že obsluhu to poteší a v kombinácii s milým slovom, vás môže stáť 30 centov to, že niekomu spravíte deň krajším.
Ps. Čašník: „Poprosím vás 12,50.“ Hosť: „Zaokrúhlite to na 12,64.“ Tento vtip stratil čaro už minimálne v 84-tom. 🙂